Príprava kvasu

KVASNÉ NÁDOBY – nikdy nie kovové sudy, ideálne plastové alebo drevené prepláchnuté horúcou vodou. Neumiestňujeme ich na priamom slnku, v chlievoch a garážach.

NEVYZRETÉ OVOCIE – obsahuje veľa trieslovín a kyselín, málo aromatických látok a cukru. Destilát je nevýrazný, chuťovo mdlý, výťažnosť z kvasu je malá.

NAHNITÉ OVOCIE – plesne a hniloby znižujú kvalitu a výťažnosť, takéto ovocie má málo cukru.

TEPLOTY POČAS KVASENIA - nie pod 10˚ C a nad 25˚ C. Nepracujú kvasinky, pri vysokých teplotách kvasinky hynú, rozvíjajú sa octové kvasinky a vyparuje sa alkohol. Po dokvasení je dobré dať kvas do chladu alebo na mráz.

DRTENIE OVOCIA – kôstkové ovocie mierne drtíme ( nie kôstky ), jadrové ovocie drtíme na kašovitú hmotu. Pokiaľ nedrtíme, kvasinky sa zle rozmnožujú a medzi kúsky celého ovocia sa dostáva vzduch zapríčiňujúci plesnenie.

PLNENIE KVASNÝCH NÁDOB – ideálne naraz, v priebehu jedného dňa. Je nevhodné pridávať už k rozkvasenému ovociu ovocie čerstvé, alebo miešať niekoľko druhov ovocia

KVASENIE – proces, pri ktorom uniká CO2, dužina sa rozpadá. Unikajúci CO2 vynáša na povrch časť pevného ovocia, vytvára sa klobúk. Nikdy sa nesmie do kvasu zamiešať, znemožňuje prístup vzduchu do kvasu a tým aj nežiadúcim mikroorganizmom, zároveň klobúk zabraňuje odparovaniu liehu.

ZRELÝ KVAS – netvorí sa už CO2, klobúk sa začína prepadávať do kvasu. Klobúk odstránime, nikdy nemiešame s kvasom. Nádoby uzavrieme aby sa zabránilo úniku alkoholu, zabránilo infekcii hmyzom a predišlo octovému kvaseniu.

PÁLENIE KVASU – čo najskôr u kvasov z malín, jahôd, borievok, letného ovocia ( čerešne , višne, marhule, broskyne ) aby sa predišlo strate ich aróm. Pálenie kvasu z ostatných druhov ovocia i neskôr po dokvasení nie je na škodu.